Preskočiť na obsah

Bitka pri Saint-Denis (1678)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka pri Saint-Denis
Súčasť francúzsko-holandskej vojny

Bitka pri Saint-Denis, Romeyn de Hooghe
Dátum 14. – 15. august 1678
Miesto Saint-Denis, Španielske Nizozemsko (súčasné Belgicku)
Výsledok sporný
Protivníci
Francúzske kráľovstvo Republika siedmich spojených provincií
Španielske impérium
Velitelia
de Montmorency, vojvoda luxemburský
de Villeroy
de Montsaulnin
 Viliam III. Oranžský
Georg Friedrich von Waldeck
Thomas Butler, gróf z Ossory
Carlos de Aragón de Gurrea y de Borja
Sila
40 000 – 50 000[1]:166 35 000[2]:825[3]:54 – 45 000[1]:166
Straty
2 500[1]:166
4 000[4]:234 – 235 		3 000[1]:166
4 000[5]
5 000[4]:234 – 235

Bitka pri Saint-Denis bola poslednou veľkou akciou francúzsko-holandskej vojny (1672 – 1678). Uskutočnila sa 14. augusta 1678, štyri dni po tom, čo sa Ľudovít XIV. dohodol na Nijmegenskom mieri s Republikou siedmich spojených provincií ale ešte predtým ako uzavrel podmienky so Španielskom. Bitka bola iniciovaná holandskými a španielskymi silami, aby zabránili Francúzom dobyť Španielmi ovládané mesto Mons, vtedy na hranici medzi Francúzskom a Španielskym Nizozemskom. Výsledok bol sporný, pretože obidve tvrdili, že dosiahli víťazstvo.

Francúzsky veliteľ Luxembourg ponechal malú silu na udržanie obliehania Monsu a sústredil 40 000 až 50 000 vojakov okolo neďalekých dedín Saint-Denis a Casteau, kde na nich zaútočila spojená holansko-španielska armáda v počte 35 000 až 45 000 vojakov vedená Viliamom III. Oranžským.

Počas počiatočných fáz spojenci obsadili krídla francúzskej armády a prinútili Luxembourga opustiť jeho sídlo v opátstve Saint-Denis, ale potom boli zatlačení späť sériou protiútokov, pričom mnohé pozície niekoľkokrát zmenili veliteľa. Boje pokračovali neskoro do večera, keď Viliam stiahol svoje jednotky späť, aby sa preskupili, pričom Francúzi okupovali väčšinu ich pôvodných línií.

Výnimkou bol Saint-Denis, ktorého strata zanechala francúzsku pozíciu neudržateľnú, Keď spojenci na druhý deň skoro ráno obnovili útok, zistili, že Luxembourg sa cez noc stiahol a upustil od obliehania Monsu.[5] Výsledkom bolo, že mesto zostalo španielske podľa zmluvy dohodnutej s Ľudovítom XIV. 17. septembra.

Pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]
Belgicko: Bitka pri Saint-Denis (1678)
Španielske Nizozemsko a severné Francúzsko, 1678; kľúčové lokality

Francúzsko považovalo držbu Španielskeho Nizozemska za nevyhnutné pre svoju bezpečnosť a obchod a veľkú časť z neho obsadilo v Devolučnej vojne (1667 – 1668). Po získaní nezávislosti v roku 1648 uprednostnila Holandská republika ako suseda oslabené Španielsko pred agresívnym a expanzívnym Francúzskom. Výsledkom bolo, že trojitá aliancia pod vedením Holandska prinútila francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. vrátiť väčšinu svojich ziskov v Aachenskom mieri v roku 1668.[6]:165 Potom sa Ľudovít XIV. rozhodol, že najlepším spôsobom, ako si vynútiť ústupky od Hoľanďanov, je najprv ich poraziť.[7]:109 – 110

Spočiatku podporovaná Anglickom, francúzsko-holandská vojna, začala v máji 1672. Francúzske jednotky rýchlo obsadili veľkú časť Holandska, ale do júla sa holandská pozícia stabilizovala. Úspech povzbudil Ľudovíta XIV. k nadmerným požiadavkám, zatiaľ čo obavy o francúzsky postup priniesol Holanďanom podporu z Bradenburska-Pruska, cisára Leopolda I. a španielskeho kráľa Karola II.. V auguste roku 1673 vstúpilo cisárske vojsko do Porýnia. Francúzi, ktorí čelili vojne na viacerých frontoch, opustili väčšinu svojich holandských ziskov a sústredili sa inde pričom si ponechali iba Grave a Maastricht.[7]:123 – 124 V januári 1674 sa Dánsko-Nórsko pripojilo k protifrancúzskej koalícii, zatiaľ čo vo februári Anglicko opustilo vojnu prostredníctvom Westminsterského mieru.[8]:317

Počas prvej časti v roku 1674 Ľudovít XIV. zameral na znovuzískanie Franche-Comté (Slobodné grófstvo Burgundsko), proces dokončený do konca júna, po ktorom boli francúzske jednotky presunuté do Condého armády v Španielskom Nizozemsku. Obe strany utrpeli tažké straty v bitke pri Seneffe 11. augusta, čo potvrdilo preferenciu Ľudovíta XIV. pre pozičnú vojnu, pričom potom dominovalo obliehanie a manévre.[7]:125 Mierové rozhovory, ktoré sa začali v Nijmegene v roku 1676, dostali väčší zmysel pre naliehavosť v novembri 1677, keď sa Viliam Oranžský oženil so svojou sesternicou Máriou, neterou anglického kráľa Karola II.. Anglo-holandská obranná aliancia nasledovala v marci 1678,[pozn. 1][pozn. 2] hoci anglickí vojaci prišli vo významnom počte až koncom mája.[9]:3 Oneskorenie umožnilo Ľudovítovi zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu zajatím Ieperu a Gentu začiatkom marca, pred podpísaním mierovej zmluvy s Holanďanmi 10. augusta.[10]

Bitka

[upraviť | upraviť zdroj]
Vaubanova línia pevností pré carré; zelená = prvá línia, modrá = druhá línia

Francúzska stratégia bola riadená Vaubanovým plánom pré carré, dvojitou líniou pevností na ochranu ich severných hraníc (pozri mapu). Mons bol najvýznamnejším miestom, ktoré stále zastávali Španieli; hoci sa Holanďania s Francúzskom dohodli na podmienkach Španielsko tak neurobilo a oneskorenie poskytlo príležitosť na jeho dobytie.[10]

Počas marcovej ofenzívy, ktorá zaistila Ieper a Gent, francúzske sily pod vedením de Montala sídlili v Saint-Ghislain a Marville, aby blokovali Mons. Koncom júna dal Ľudovít pokyn Luxembourgovi aby pokračoval v blokáde, no zostal v defenzíve a zároveň stiahol väčšinu svojich jednotiek späť k francúzskym hraniciam. Keď však spojenci vytrvali v snahe oslobodiť Mos, nakoniec oprávnil Luxembourga prijať bitku v nádeji, že spôsobí dosť obetí, aby prinútil Holanďanov uzavrieť mier.[7]:153 – 154 12. augusta Luxembourg a jeho armáda o sile 40 000 – 50 000[pozn. 3] boli utáborení v neďalekých dedinách Saint-Denis a Casteau, s kombinovanými holandskými a španielskymi silami v počte 35 000 – 45 000 so základňou v Soignies, vzdialeného asi tri hodiny krokom.[4]:224 – 225 Hoci Viliam a Villahermosa vedeli, že Holanďania sú blízko k dohodutiu podmienok, rozhodli sa zaútočiť, pretože vojna so Španielskom pokračovla a zabránenie straty Monsu prospelo obom z nich. Luxembourg, ktorý sídlil v opátstve Saint Denis, dôležitej nechránenej pozícii pred francúzskym pravým krídlom, sa údajne dozvedel, že zmluva bola podpísaná v to isté ráno.[4]:227 To je však sporné a iní historici naznačujú, že ani on, ani Viliam nevedeli, že mier bol formálne dohodnutý keď bojovali v bitke.[9]:10[7]:154

Jeho silná pozícia znamenala, že Luxembourg neprepokladal útok Viliama, ktorého presvedčenie posilnili jeho zvedi. Veriac, že hlavným cieľom spojencov bolo zaútočiť na francúzske obliehacie práce na druhom brehu rieky Haine, predpokladal, že akýkoľvek útok na jeho línie musí byť rozptýlením. Výsledkom bolo, že keď holandskí dragúni pod vedením Sira Alexandra Colyeara obsadili zalesnené výšiny okolo Saint-Denis a zahnali francúzske základne, Luxembourg neurobil nič aby im pomohol.[11]:59 – 60

O 14:00 boli spojenecké jednotky na pozícii a Viliam nariadil súčasný útok na Luxembourgovo ľavé a pravé krídlo.[9]:8 Keď de Villeroy, ktorý mal na starosti Saint-Denis, oznámil, že spojenci postupujú na opátstvo, Luxembourg nariadil svojmu delostreleckému a zásobnému karavánu stiahnuť sa smerom k de Montalovým pozíciám v Saint-Ghislain. Okolo 15:00 holandské jednotky pod vedením Georga Friedricha von Waldecka dobyli opátstvo napriek veľkým stratám Viliamov tajomník si všimol na zemi vpredu ležať asi 300 až 400 mŕtvol.[1]:166 Potom zahnali Francúzov späť k potoku, ktorý pretekal bojiskom, ale spojenecké pokusy prekročiť ho a prelomiť Villeroyovu prednú líniu zlyhali.[11]:61 V rovnakom čase španielska a holandská pechota, ktorá zahŕňala aj škótsku brigádu, zaútočila na Casteau a dobyla väčšinu dediny.[4]:228 – 229

Mapa bitky so Saint-Denis vľavo a Casteau vpravo.

Keď si Luxembourg uvedomil, že nejde o fintu, odovzdal svoje rezervy do boja o Casteau, ktorý trval vyše päť hodín, počas ktorých kostol, mlyn a zámok niekoľkokrát zmenili majiteľa.[9]:9 Obe strany utrpeli ťažké straty v krutých bojoch proti sebe, Luxembourg bol zranený, zatiaľ čo Viliama údajne zachránil budúci maršál Heinrich von Nassau-Ouwerkerk, ktorý zabil francúzskeho dragúna svojou pištolou oproti princovej hrudi.[12]:306 Okolo 19:00 Viliam nariadil svojej pechote v Casteau, aby sa stiahla, kryá španielskou kavalériou a zadným vojom v Casteau, ktorá potom urobila to isté, okrem pluku francúzskych vyhnancov hugenotov, ktorí držali zámok. Velil im bývalý francúzsky riadny dôstojník M de La Roque-Servière a pokračovali v boji až do prekonania tesne po 21:00, keď sa boj okolo Casteau skončil.[4]:230 – 232 Dovtedy sa už úplne zotmelo a dokonca aj v Saint-Denis, kde sa ani jedna zo strán neusadila, oheň okolo 22:00 uhasol.[11]:63

Heinrich von Nassau-Ouwerkerk zachráňuje Viliama Oranžského pred francúzskym dragúnom od Jacoba de Vos

Francúzske straty boli okolo 4 000 zabitých alebo zranených, vrátane 689 v elitných Gardes françaises, pričom straty spojencov boli približne rovnaké[5] alebo o niečovyššie , celkovo 5 000.[4]:234 – 235 Iné zdroje uvádzajú francúzske straty na približne 2 500, straty spojencov sa pohybujú okolo 3 000.[1]:166 Jedinými zapojenými britskými jednotkami bolo šesť plukov holandskej škótskej brigády, ktorej velil gróf z Ossory, pričom asi 25% ich dôstojníkov bolo zabitých alebo zranených.[13]:278 Hoci veliteľ britských expedičných síl, James Scott, vojvoda z Monmouthu, bol prítomný so svojím štábom a zúčastnil sa niekoľkých kavalérií, jeho brigáda bola stále na ceste z Oostende.[9]:8

Väčšinu francúzskych strát spôsobilo trinásť peších plukov, ktoré sa zúčastnili bojov okolo Casteau a Saint-Denis a ich efektivita bola značne znížená.[4]:234 Čo je však dôležitejšie, Francúzi nedokázali získať späť Saint-Denis. To znamelnalo, že francúzske pozície už neboli udržateľné. Spojenie s jeho obliehacími jednotkami bolo teraz vážne ohrozené a Luxembourg sa preto rozhodol nečakať na druhý útok.[11]:64 Okolo 23:00 Luxembourg nariadil svojim jednotkám vrátiť sa cez rieku Haine do jej zadnej časti a po zničení mostov za nimi sa opäť pripojilo k obliehajúcim silám pri Monse.[4]:234 Spojenci to zistili až na druhý deň ráno, ale unáhlený ústup znamenal, že Luxembourg za sebou nechal svojich zranených a časť zásobného karavánu.[1]:165 – 166

Následky

[upraviť | upraviť zdroj]
Ruiny opátstva Saint Denis, Luxembourgovho sídla, obsadili ho Holanďania pri prvom útoku

Rovnako ako v mnohých iných bitkách toho obdobia si obe strany nárokovali víťazstvo, Luxembourg tak urobil na základe toho, že úspešne odrazil útoky spojencov, utrpel menej obetí a zachoval si väčšinu svojich pôvodných pozícií. Na rozdiel od toho Viliam tvrdil, že svoje jednotky stiahol späť, len aby sa reorganizovali na ďalší pokus, a keď skoro ráno 15. augusta obnovili útok, zistili, že Francúzi opustili bojisko. Podľa vtedajších konvencií mali obe strany prípad, ale okamžitým výsledkom bolo, že Viliam pokračoval v pochode na Mons, keď boli mosty opravené.[9]:10 Po príchode zistil, že Luxembourg uť zrušil obliehanie a stiahol sa za francúzsku hranicu, čo znamenalo, že spojenci dosiahli svoj strategický cieľ zabezpečiť, aby mesto zostalo v rukách Španielska.[5] V dôsledku toho je výsledok sporný; bolo opísané ako francúzske víťazstvo,[4]:235[14]:566 tesná porážka spojencov,[15]:296 nerozhodné[2]:825 alebo víťazstvo spojencov.[16]:510

Španielsko a Francúzsko sa dohodli na prímerí 19. augusta, pričom 17. septembra bola podpísaná formálna mierová zmluva. Francúzsko vrátilo Charleroi, Gent a ďalšie mestá v Španielskom Nizozemsku, ale Španielsko postúpilo Ieper, Maubeuge, Câteau-Cambrésis, Valenciennes, Saint-Omer a Cassel; s výminkou Ieperu, všetky tieto zostávajú súčassťou moderného Francúzska.[17]:128

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Anglicko súhlasilo so zaistením expedičného tímu o veľkosti 11 000 mužov, a zaviazalo sa zaviesť mier, podľa ktorého Francúzsko obnoví Charleroi, Oudenaarde, Tournai a Valenciennes
  2. ↑ Anglicko súhlasilo so zaistením expedičného tímu o veľkosti 11 000 mužov, a zaviazalo sa zaviesť mier, podľa ktorého Francúzsko obnoví Charleroi, Oudenaarde, Tournai a Valenciennes
  3. ↑ 22 práporov pechoty plus 30 brigád kavalérie

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g Olaf van Nimwegen. De veertigjarige oorlog, 1672-1712 (de strijd van de Nederlanders tegen de Zonnekoning). [s.l.] : Prometheus, 2020. 415 s. ISBN 978-90-446-3871-4.
  2. ↑ a b ISRAEL, Jonathan Irvine. The Dutch Republic (Its Rise, Greatness, and Fall, 1477-1806). [s.l.] : Clarendon Press, 1995. 1231 s. ISBN 978-0-19-873072-9.
  3. ↑ MULLER, Pieter Nicolaas. Willem III en de slag van Saint Dénis (1678). De Gids, roč. 1882, čís. 46. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h i j PÉRINI, Hardÿ de. Batailles françaises, Volume V. [s.l.] : Ernest Flammarion, Paris, 1896. (francúzsky)
  5. ↑ a b c d FIELD, Jacob. Battle of Saint-Denis [online]. Britannica.com, [cit. 2022-08-09]. Dostupné online.
  6. ↑ MACINTOSH, Claude Truman. French Diplomacy during the War of Devolution, the Triple Alliance and the Treaty of Aix-la-Chapelle. [s.l.] : Ohio State University, 1973.
  7. ↑ a b c d e LYNN, John. The Wars of Louis XIV, 1667-1714 (Modern Wars In Perspective). [s.l.] : Longman, 1999. ISBN 978-0582056299.
  8. ↑ HUTTON, Ronald. Charles II King of England, Scotland and Ireland. [s.l.] : Clarendon Press, 1989. ISBN 978-0198229117.
  9. ↑ a b c d e f CHILDS, John. Monmouth and the Army of Flanders. Journal of the Society for Army Historical Research, 1974, roč. 52, čís. 209, s. 3 – 12. JSTOR identifier - 44223058.
  10. ↑ a b LESAFFER, Randall. The Wars of Louis XIV in Treaties (Part V): The Peace of Nijmegen (1678–1679) [online]. Oxford Public International Law: [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d MULLER, Pieter Nicolaas. Willem III en de slag van Saint Dénis (1678). De Gids, 1882. Dostupné online.
  12. ↑ FREY, Linda; FREY, Marsha. The Treaties of the War of the Spanish Succession: An Historical and Critical Dictionary. [s.l.] : Greenwood, 1995. ISBN 978-0313278846.
  13. ↑ EDE-BORRETT, Stephen. Casualties in the Anglo-Dutch Brigade at the battle of St Denis August 1678. Journal of the Society for Army Historical Research, 2003.
  14. ↑ DUPUY, Richard Ernest; DUPUY, Trevor. The Harper's Encyclopedia of Military History from 3500 B.C. to the Present. [s.l.] : HarperCollins Publishers, 1993.
  15. ↑ KOSSMANN, E. H.. The New Cambridge Modern History. [s.l.] : Cambridge University Press, 1975. Kapitola The Dutch Republic.
  16. ↑ NIMWEGEN, Olaf van. The Dutch Army and the Military Revolutions, 1588-1688. [s.l.] : Boydell & Brewer, 2010. ISBN 978-1843835752.
  17. ↑ NOLAN, Cathal J. Wars of the age of Louis XIV, 1650–1715. [s.l.] : ABC-CLIO, 2008. ISBN 978-0-313-33046-9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Battle of Saint-Denis (1678) na anglickej Wikipédii, Bitva u Saint-Denis (1678) na českej Wikipédii a Bataille de Saint-Denis (Mons) na francúzskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Saint-Denis_(1678)&oldid=7881458“